Adieu Brandon

Brandon, veselý milý šťuplík, bradáčik, vyhodený v Komárne ako 3-mesačný, tejto zimy u mňa v opatere. Zakrátko prišla záujemkyňa, nevidomá Anna, chcela ho adoptovať a vycvičiť si ho ako vodiaceho psa. Na výberové návštevy si doviezla pomocníčku, kynologicky aktívnu priateľku a úspešnú trénerku psov. Aby „videla“ viac. Brandon, u nej dostal meno Rahan, obstál a presťahoval sa k Anne. O jeho začiatkoch v príbehu Vodiaci pes - Brandon ide do školy.

Začiatky boli sľubné. Milovaný Rahan bol usilovný žiak. Anna dbala na to, aby nebol zaťažený nad jeho možnosti. Veď bol ešte šteniatko, aj keď na vysokých nohách. A tak prichádzali o ňom len dobré správy.

Ale zrazu zlom! swiss replica watches

Začiatkom leta sa začali hromadiť ťažkosti. Rahan nepočúval, prejavoval náznaky agresivity, voči psom, obrátil sa aj proti majiteľke. Anna ho nemohla vidieť, len cítiť... Interpretácia bola: prebúdzajúce sa hormóny, puberta. Kastrácia mladého psa bola potrebná, lebo vodiaci pes musí „fungovať“ aj v prítomnosti iného psa niekde na ulici. Tréning u skúsenej cvičiteľky bol naplánovaný. Ale ťažkosti sa stupňovali zo dňa na deň. Okrem toho Rahan veľa pil a pocikával sa, kade chodil. Spomínam si, už ako šteniatko u mňa bol veľký cikáč...

Priebeh jeho životnej histórie kulminoval. Konečne laboratórne vyšetrenie, aj to náhodne, ako príprava na výstavu. Jeho výsledok zdrvujúci! Funkcia obličiek znížená na minimum, zvýšený cukor, metabolizmus totálne z rovnováhy. Rahan musel mať už dlhšie bolesti, preto ten zhrbený chrbát, ktorý Anna nemohla vidieť. Preto ten nekľud, vysvetlovaný ako neposlušnosť. Všetko ako následok zdravotnej nepohody, progredujúcej ľadvinovej dysfunkcie. Jeho zúbky zožltli, stmavli, znak vysokej koncentrácie neodbúranej močoviny v organizme.

Anna nečakala na kolaps, finálny uremický stav sprevádzaný ťažkými bolesťami. Poslala Rahana do psieho nebíčka, držala ho v náručí na jeho poslednej ceste. Jej vidomý brat bol s ňou a potvrdil, že Rahan sa tešil, netušil, čo sa deje a nechal na nej oči, kým sa mu nezatvorili navždy...

Adieu Brandon, Adieu Rahan!

Nasledujú jej slová na rozlúčku... Ešte na vysvetlenie: nevidomá Anna (jej materinský jazyk je maďarský) má k dispozícii špeciálny počítač, s jeho pomocou môže čítať aj písať.

Tento článok je len o Tebe a o mne.

Hovorí sa stále, že to je najkrajšia minúta, ktorá už nebude. Tie sny sú najkrajšie, ktoré sa nesplnia.

Ja ich mám veľa. Premietavam si opakovane posledné momenty, keď som bola s Tebou. A cítim len bolesť.

Aj teraz čokoľvek by som pre Teba spravila ale je už neskoro. Môžeš byť zakázané ovocie ale ani dneska neprestávam túžiť po tebe. Pamätáš sa? Bojovala som, aby som Ťa mohla získať. Aj keď ma viacerí odhovárali, aby som s Tebou na tú životnú cestu vstúpila, ale mňa srdce viedlo. A bola som slepá hluchá. Áno, bála som sa aj ja. Priznávam. Ale ma to neodradilo. Aj keď som sa dozvedela, že Ťa nikto nechcel a si chlapec sirota.

Ja som sa Ťa nechcela vzdať - tak ako vtedy ani teraz som nechcela. Tak prečo si ma nezastavil pred mojím osudovým činom a nechala som ťa odísť. ..

Ver mi, bez Teba nemá už môj život zmysel. Izby sú prázdne, ktoré sme nazývali kedysi naším domovom. Spomínaš si, ako som Ťa volala a čakala, kedy dôjdeš ku mne? Aj na to, ako sme sa spolu hrali, počúvali hudbu a odpočívali? Viem, niekedy som žiarlila na Teba, keď si sa tešil na iných. Ale hneď som na to zabudla, keď si sa túlil ku mne. Keď si sa správal zle, uznaj, odpustila som Ti. Liečila som Ťa, keď si bol chorý. Utišovala som Ťa, keď si bol smutný. Ja som sa aj radila, aby si bol spokojný. Tak čo ešte som mala robiť, aby si tu mohol zostať? Nie, Tebe nič nestačilo .Ty si ma musel opustiť. Ty si musel odísť a nechať ma s výčitkami. Taktiež nechal si mi len nezodpovedané otázky. Nemám odpoveď, kto bude na Teba dávať teraz pozor? Kto Ti ukáže cestu, ktorou sa máš vydať? Kto ťa presvedčí, že bude všetko v poriadku? Koľko dní má uplynúť, aby ma nebolela Tvoja strata? Ako dlho bude trvať bolesť v mojej hrudi? Je to nespravodlivé. Chcela som byť šťastná s Tebou. Zobral si moje sny, plány. Myslela som, že všetko bude ináč. Zobral si mi všetko, na čom mi záležalo.

Nemohol si sa ani rozlúčiť od o mňa. Veď si nevedel, čo Ťa čaká... Nechal si mi smútok a prázdnotu v mojom živote. Prečo niečo nemôže zostať naveky? Prečo všetko sa musí meniť a raz skončiť? Takýto koniec som neplánovala a nechcela. Prečo Tvoj život bol kratší než svetlo sviečky? Dúfam vieš, že Ty si bol moje všetko. Už viac dní nemôžem byť s Tebou aj keby som chcela. Prečo?

Nenávidím sny. Už nemám plány. Už nebudem môcť milovať iného. Nikto Ťa nebude vedieť nahradiť. Nezbadal si to? Na kolenách Ťa prosím, vráť sa mi! Už včera bolo neskoro. Prosím! Urobím všetko, čo chceš. Sľubujem. Ak by sa dalo, vrátila by som aj čas. Mne nestačí, že Ťa vidím v snoch. Nechápeš? Bola by som rada, ak by si sa vrátil. Úprimne. Bez Teba je daždivá jeseň a už nie je leto, aj slnko zapadlo. Viem, je to životný kolobeh, ale ja s tým nesúhlasím.

Musíš ale vedieť, toto nie je sťažnosť. Nemusíš ma ľutovať. Ja som v pohode. Ja neplačem, neboj. Len mi vadí cigaretový dym. Z toho mi padajú slzy. Neviem prečo,Replica Watches ale chce sa mi plakať a neviem. Namiesto toho mam kŕč v krku a to ma dusí. A moje srdce bolesť trhá. Ale nepomôžem si. Dúfam, niekto mi povie, aby som pokračovala v mojom živote bez Teba. Viem, Teba neoklamem, že necítim nič. Bohužiaľ, ale sa mi ťažko priznáva, že Ty si sa stal už len mojou pamiatkou. A dúfam, nikdy sa mi nerozplynieš. A aspoň takto mi zostaneš na veky.

Y. Neumannová a Anna B., 5. 9. 2008