 |
 |
 |
SOS z Komárna: dobre mienená pomoc opusteným psom sa začína obracať proti nim... Privátny ochranca precenil svoje možnosti, zachraňovaných, pritúlených psov začalo byť stále viac. Pri stave 32 vo dvore a záhrade jeho rodinného domu začali susedia protestovať. Pochopiteľne. Predstavte si koncert 32 psov, ktorí sa pustia do brechotu pri každom okoloidúcom, pri každej mačke,best replica watches ktorá sa objaví v blízkosti... Odhliadnuc od hygienických problémov.
Pán D. nebral podnety z okolia ale ani úradné upomienky vážne. Regionálna veterinárna správa ho vyzvala k náprave, bolo zabezpečené aj základné očkovanie všetkých psov. Tým bolo ako-tak. Žili si ako veľká svorka, problémy medzi sebou riešili po svojom. Dostali nažrať, mali výbeh, pán D. dal každému potrebnú porciu lásky.
Situácia sa začala priostrovať, úrady začali pritláčať, lehoty vypršali. Zrazu bolo treba zvieratá behom 48 hodín z pozemku odstrániť. Vedúca komárňanského útulku si trhala vlasy: kam s toľkými psami, veď útulok praská vo všetkých švíkoch?!
Útulok v Komárne existuje od jesene 2003. Založilo ho občianske združenie, konkrétne malá skupina žien, ktoré sa nevedeli dívať na skutočnosť, že bezprizorné, opustené psy z ulice prišli do odchytnej stanice s následným usmrtením.
Po zdĺhavých jednaniach a prosíkaniach im mesto pridelilo pozemok do dlhodobého užívania, 5000 m2 na pokraji Komárna v časti Hadovce. Zo sponzorskej pomoci a v svojpomoci bol pozemok oplotený, umiestnené unimobunky, niekoľko kotercov - behom dvoch rokov sa naplnili psami! Žiaľ, prísun psov prevyšuje odsun, teda osvojení/adopcií psov je menej než psov nechcených, vyhodených na ulicu.
Koterce v útulku v Komárne preplnené!
Agnes Jelinková, vedúca útulku, chcela, musela pomôcť, ale kam s toľkými psami?!! Náhodne sa dozvedela, že v Útulku v údolí v Dubnici/V. prebiehajú adopcie psov t.č. úspešne, že majú niekoľko kotercov voľných. Viliam Jaroš, zakladateľ a prevádzkovateľ útulku v Dubnici spontánne ponúkol pomoc. Keď počul, o čo sa jedná, nezištne reagoval: zoberiem všetky, koľko sa zmestí do auta.
Doprava bol ďalší problém, tiež sa vyriešil pomocou privátnych záchranárov. Bärbel z Nemecka bola práve na návšteve na Slovensku, samozrejme v misii záchrany zvierat... veľkým autiskom!! Nebolo o čom diskutovať - predĺžila si pobyt, zmenili sme termíny a šlo sa do Komárna.
Zdanlivá idyla klame...
Pohľad na situáciu bol šokujúci. Množstvo psov v zapratanej predzáhradke, v záhrade, v dome, z každého kúta vyzerali jantárové oči. Brechot, potyčky medzi sebou - a rozčarovaný pán D., oči vlhké, spakruky si ich utieral, váhal, prekračoval z nohy na nohu. 
Pritlačili ho o stenu, psov bolo treba odovzdať, ale ktorého? Tú si nechám, toho tiež... nakoniec sme brali, čo prišlo pod ruku. 14 psov tento deň podstúpilo stres transportu v nákladnom priestore "boxera", v tropických horúčavách, do Dubnice prišli vyčerpané, šokované. Až o deň, keď V. Jaroš podrobil vystrašených psov presnejšej prehliadke, vyšla najavo realita: 4 fenky kotné, psíky podozrivo podobné jeden druhému, mladé...
A sme pri koreni problému: zopár psíkov bolo zachránených z ulice, pán D. sa ujal každého, ktorého našiel. Ale - nechal ich napospas ich biologickému osudu, nepostaral sa o oddelenie háravých súk od psov, ako aj, kam? Tak ako ich držal - a jeho úmysel bol šľachetný, o tom niet pochýb - bolo treba nechať aspoň fenky nutne kastrovať (a zabezpečiť ploty, aby nekastrované psy nemohli vyžiť svoj pud na fenkách v okolí...)
Kastrácia - citlivá to téma na Slovensku! Otázku, ako je to možné, že Nemci a Rakušáci adoptujú psov zo Slovenska (a Maďarska, Bulharska, Turecka, Španielska atď.), nemajú dosť psov aj sami, počujem opakovane. Nuž, nepremnožujú sa im zvieratá (psy a mačky), lebo sú kastrované. Držať nekastrovanú fenku sa pokladá temer za asociálne... Nemajú vrhy, ktoré nikto nechce, nemusia topiť čerstvo narodené šteniatka či mačiatka, nevyhadzujú ich na ulicu, do polí, na autostrádu...
Pán D. si podľa nariadenia úradov môže ponechať len dvoch psov - ale aj to je veľa, ak nedozre, nezastaví ich množenie. Ponúkla som mu finančnú pomoc na kastráciu psíkov, ktorých si ponechá príp. nových, ktorých pritúli. Zhrozil sa - to je ale kruté!? On a podobní milovníci psov si neuvedomujú, že ich láska má aj druhú, smutnú, nezodpovednú stránku. Psíkovia pána D. mali šťastie. Ujali sa ich privátni záchranári. Keby nebolo tých, úrady by boli spravili krátky protest. Odchyt zvierat s umiestnením v najbližšej karanténe s poslednou krátkou lehotou - do usmrtenia...
Ďalších psíkov z tohto držania vyvezieme privátnymi autami. Agnes a ja... v psom nebi nám to raz odvďačia. Aj V. Jarošovi z Dubnice, ktorý si narobí kopu roboty. Koľko psov z Komárna tam nakoniec bude mať, sa dnes ešte nedá odhadnúť. Všetkých musí najprv odčerviť, zbaviť parazitov, doočkovať a socializovať, t.j. zvykať na viac ako jediného človeka. Na adopcie ich bude musieť pracne a zdĺhavo pripraviť. Preto klobúk dole, že sa nato dal!
Čítajte na túto tému aj v týždenníku Život, č.23/2005, str. 18-19.
Ak sa chcete nejakým spôsobom pridať k pomoci, obráťte sa na nás. Môžete prispieť finančne na kastrácie týchto zvierat, finančne na chod útulku v Komárne alebo Dubnici, ak máte väčšie auto pomôcť pri transporte, alebo vôbec: pozrite si útulok v Komárne, tam to kričí prácou! A najlepšie: adoptujte si psíka z útulku...
| tel.: 0907-703 998 (Y. Neumannová) 0905-446 980 (A. Jelinková) 0905-397 779 (V. Jaroš) |
Y. Neumannová, 2. 6. 2005
| Dodatok ( 10.6.05): hublot replica Na dvakrát sme nakoniec odviezli najprv 14 a druhýkrát 11 psov od pána D. z Komárna do Dubnice, kde našli prechodný domov. Útulok v údolí je preplnený... Psy sú vystrašené, zo päť je schovaných pod maringotkou, vybehli z kotercov, nedajú sa ani chytiť. U 6 feniek je kotnosť evidentná, pán Jaroš len dúfa, že ďalšie prekvapenia tohto obsahu už nebudú. Má s touto nádielkou čo robiť! Chcem mu touto cestou, aj v mene Agnes Jelinkovej z komárňanského útulku, ešte raz poďakovať za ochotu! |
| O ďalšom osude týchto psov sa dočítate na webovej stránke Útulku v údolí: |