Toto sa nesmie stratiť v archívoch...

Pred niekoľkými dňami vysielala Česká televízia reportáž o karanténnej stanici v Žiari nad Hronom (reportáž v Českej televízii Reportéři ČT).

https://www.jazstock.com/women-s-watches/rose-gold-watches.html

Neviem, ako dlho ostane link aktívny, teda ako dlho bude možné pozrieť si vysielanie na internete, aby si každý mohol urobiť vlastnú mienku.

V slovenskej ochranárskej scéne som aktívna mnohé roky, poznám pomery … a môžem dosvedčiť, že reportáž nebola ani vymyslená, ani negatívne ladená, ani nepravdivá. Všetko zodpovedalo realite, žiaľ. Priala by som si, aby sa na kauzu nezabudlo, aby nezapadla prachom, aby sa o nej diskutovalo vždy a vždy, aby totiž Slováci konečne pochopili, že je to pravda, že rodinný priateľ, pes domáci, má v tejto krajine tak nízku hodnotu a jeho utratenie je možné, že sa to robí a je aj legálne podľa platných predpisov.

Lokálne reakcie na reportáž boli samozrejme vzrušené, volený výraz, porovnanie s psím koncentrákom, je silný tobak, pripúšťam.

„Žiarsku karanténku škandalizovala reportáž odvysielaná v susedných Čechách, v ktorej poukazovali na utrácanie zdravých psov. Podľa hovorcu samosprávy M. B. zobrazili toto zariadenie ako čakáreň na smrť.  Mesto, ktoré je zriaďovateľom útulku, preto zvažuje právne kroky.

Karanténnu stanicu označili českí redaktori za koncentrák pre psov. Tie je podľa nich na Slovensku možné zabiť rovnako jednoducho ako muchu.“

Nuž, je to ofenzívna obrana, ale v skutočnosti nechcem vedieť, koľko funkcionárov kde všade po Slovensku sedí teraz v tichosti a dúfa, že na nich nepríde reč, že sa záležitosť čoskoro ututlá, že sa zabudne.

Lebo verte mi, karanténnych staníc je na Slovensku kopa a obyvatelia netušia, čo toto zariadenie znamená. Tak ako hovorí v reportáži mladá žena, pod tým pojmom si neinformovaný človek predstavuje zariadenie, v ktorom sa odchytené zvieratá uložia dočasne do karantény (cudzie slovo karanténa znamená dočasné obmedzenie pohybu jedinca podozrivého z infekčnej choroby; odlúčenie, oddelenie, dočasná izolácia). Kto by si domyslel, že život psov v karanténnej stanici je v akútnom ohrození človekom??

Dôležité je diferencovať pojmy. Karanténna stanica nie je útulok! V útulkoch sa neutráca, psy sa držia dlhodobo, mesiace až roky. Hoci... moja predpoveď je negatívna, viď môj príspevok Mám ťažkú hlavu a srdce...

Priala by som si, aby sa o aktuálnej reportáži diskutovalo stále a stále, aby rozvírila prach dlhodobo, aby sa konečne hľadala pravá príčina nedobrej situácie psov na Slovensku, totiž ich premnožovanie, nielen v rómskych osadách (pravdou je, že 30 % psov v útulkoch pochádza odtiaľ a rozčúlenie žiarskeho policajta viem psychologicky ospravedlniť, škoda, že ho jeho predstavení obetujú za nevyberaný výrok...). Kým sa neodstráni pravá príčina prebytku psov, nepomôžu dlhodobo ani útulky, aj keď by ich bolo na stovky. KASTRÁCIE, kastrácie psov a sterilizácie feniek, aby sme ostali v slovenskej terminológii, sú jediným východiskom. Kým sa tejto témy neujmú politici, verejní činitelia, ostaneme stredovekom a „psie koncentráky“ riešením na potrebnú redukciu počtu psov...

Moja mienka nie je ojedinelá. Zdieľajú ju všetci, skutočne všetci v ochrane zvierat, na záver citujem slová znalej kolegyne:

Inšpektorka Slobody zvierat: Žiar nie je výnimkou

"Mária Sliacka zo Slobody zvierat hovorí o situácii karanténnych staníc na Slovensku a o tom, ako by riešila problém v Žiari.

Aký je štandardný postup pri umiestnení psov do karantény?

- Psík by v nej mal pobudnúť 60 dní. Za tú dobu by mal byť propagovaný, ponúkaný napríklad na internete. Ak ani po uplynutí tejto doby o neho nikto neprejaví záujem, naša legislatíva nám, žiaľ, umožňuje takéto nechcené zviera usmrtiť. Zdôrazňujem, že to môže urobiť jedine veterinárny lekár. Skutočnosť je však iná. Vo viacerých karanténach sa utráca aj skôr ako táto doba uplynie. Je to  pochopiteľné, ak ide o agresívne či ťažko choré a trpiace zviera. Najčastejšie však ide práve o kapacitné dôvody. Psíky, ktoré sú v karanténnej stanici dlhšie, musia uvoľniť miesto tým, ktoré prídu neskôr.

Takže Žiar nie je ojedinelým javom a v rámci Slovenska sa to deje vo viacerých mestách?

 Žiar nie je nijakou výnimkou. Poznám karanténne stanice, v ktorých pracujú ľudia, ktorí urobia aj to posledné, aby takmer nijakého psíka nemuseli utratiť. Ak už uplynie doba 60 dní, zavolajú do blízkeho útulku, v ktorom sa neutráca a adeptov na smrť prevezme k sebe. To sa začalo diať v poslednej dobe aj v Žiari, kde pracuje občianske združenie, ktoré spolupracuje s útulkom v Banskej Štiavnici. 

Veľa  karanténnych staníc utráca psíky a sú dokonca aj také, kde prebieha selekcia. Vedúci karantény rozhodne  už pri príchode psíka, ktorý má právo žiť, lebo má šancu byť adoptovaný a ktorý toto právo nemá. Nechcem byť konkrétna, ale aj to je realita na Slovensku.

Ako by ste navrhovali situáciu riešiť?

Jednoznačne by mesto malo podpísať zmluvu o spolupráci s občianskym združením, ktoré v Žiari funguje. Členovia združenia by mali byť tí, ktorí vo výraznej miere rozhodujú o chode útulku, o adoptovaní zvierat a následnej kontrole v nových rodinách. Mestská polícia by mala mať na starosti len odchyt psov. Takisto navrhujem rozbehnúť sterilizačný projekt, kastráciu súk a psov, v čom je naša organizácia ochotná mestu a karanténnej stanici pomôcť a poradiť."

 Y. Neumannová, 20. 01.2011

Breitling Replica Watches